Týmto blogom by som chcela pozdraviť všetkých ľudí, čo sa hrali na priateľov. Slovami priateľstva by sa nemalo mrhať, vy však kryjete si chrbáty, hráte tie úsmevy a zdieľania.
Je mi z vás zle. Odpustila som a vždy sa vrátila. Uzavrela to. ale teraz si myslím, že by som s tým mala prestať, lebo mi pukne hlava a ten červený orgán v hrudi. Už sa nechcem vracať. Ukončím tie nekonečné návraty a s nimi bolesti.
ale naozaj to ukončím? naozaj sa nevrátim? k "PRIATEĽOM"?
už to x-té zistenie, že neexistujete, hovorí prestaň.
a je mi len ľúto, že som vkladala toľko lásky, času a sĺz do niečoho, do ľudí, ktorí toľkokrát sklamali.
Gratulujem vám, moji najdrahší neexistujúci priatelia!
a ONI prichádzajú a odchádzajú. lebo to je život, ja viem, ale kiež by som o tom nič netušila.
"naša doba nenašla vyjadrenia pre city" povedal E. M. R.
niekto vás nechá v mylnom domnení citu. pomýli. a nechá tak. ale kto necháva priateľstvo len tak?
kto ste vy, existujúconeexistujúci priatelia?
22.03.2009 14:52:49
Komentáre
hmm,
lus
ale stále mi je nejak smutno. z toho.
.
Terari,
jéjda možno je to úplne od veci...ale tak už si si na mna zvykla, dufam:)