she said, 'fine'

Bola som na prechádzke. Vykračujem si po uliciach so zeleným kočárikom a v červenom fusaku spí bábo. Musíme sa vyhýbať veľkým/malým hnedým prekážkam, je ich veľa.

Z balkóna paneláku bolo cítiť vôňu novoopratého oblečenia a tá vôňa spríjemňujúco preniká do nosa a hlbšie. Malý chlapec kričí na dievča z tretieho poschodia, nech mu už dá číslo, že ako jej napíše, že ju chce vidieť, že ako sa dohodnú, že ako... rozhorčuje sa.

"nebuď ako malá", dobiedza a dievča? Tá si to vychutnáva, počuť to z hlasu. Úsmev.


A ďalší úsmev, drobec stále spí, a keď prestane ťahať dudlu, ťuknem do nej, aby som vedela, že je všetko v poriadku. A znova ťahá. Na ceste sú bezdomovci a rozprávajú sa, aký krásny deň, ako sa to začína. Ich sezóna. Tetuška so psom sa s nimi rozpráva, a že sa nedá, nedá odolať tomu počasiu.

Mne sa chce spať. Len na chviľku dlhšie ako obyčajne by som si ľahla a ticho, pokojne odpočívala. Nemyslieť, že ...

Dostala som pepermintovú čiernu čokoládu (asi k výročiu cukrovky), a teším sa/ďakujem. Mám rada, keď si môžem sotiť do nosa niečo príjemné, čo upokojuje a čo môžem cuckať. A malému cvrčkovi sa už nechcel spať, tak sme sa rozprávali, ukazovala som jej, aké ma nožky, ručičky a nosík, spievala som vymyslené piesne, a ona sa smiala:) a rozprávala mi svoje džavotanince:) Bola krásna, ale nepokojná, vyrušená zo spánku a potom sa neodvážila zaspať. Asi, že niečo premešká, všetko chce počuť a všetko zisťovať. Maloveľký skúmateľ Bočkayovský :)




Včera tancoval na streche Fidlikant. Chvíľkami som v prítmi toho divadla utretla slzu. Nechcelo sa mi hovoriť, chcela som byť unesená, tým zvukom, dialógom, myšlienkou, čo muzikál Fidlikant na streche prinášal. Chcela som ostať sedieť a tlieskať, povedať len, ďakujem, že.. sú herci, že zobrazujú svet, jeho smútky, radosti, rozhovory a všetko, čo prináša.

Stále sa mi nechce rozprávať, len "nechať si tento deň vziať by bol hriech" ako povedala tetuška so psíkom a ja som v dnešný večer počula, ako spievali vtáčikovia, ako ich nezastaví nič, a ako budú spievať. Lebo dnes je počasie na spievanie a nehovorenie a len také cítenie. A že vlastne nepíšem o ničom a o všetkom, čo len tak cítim, tú vôňu novopratého prádla, počujem rozhovor zaľúbeného chlapčeka a Sali počujem smiať, džavotať a cítim bramboračku maminkinu. Nič mi nechýba a predsa sa bojím.


Poviem ahoj a dobrú noc :)


aa tááák sa teším na knock knock knock knock  ...