Obyčajný chlapec stál na tej ulici, s úsmevom. Svojím hrejivým pohľadom sa dotýkal až môjho srdca.
Bežala som mu oproti, skočila mu do náručia a úplne sa tisla. On tisol mňa a smiali sme sa od radosti. Rozprávali sme sa len tak, rozprávali o živote vážne a potom sme len tak ležali. Len tak ležať a nerobiť si nároky, byť priateľmi a nič neočakávať. Žiť len tou chvílkou. A nerozmýšľať, že s nami bolo vybabrané, že opustenosť a nepochopenie patrí k tej ceste do dospelosti. Že túžite a nie ste vypočutí.
Nerozmýšľala som. Nevedela som, že je to sen, ešte viac a viac by som si to užívala. Bola by som tam. S pocitom, že som našla domov, že je to to bezpečie, čo hľadám, že milujem najviac zo srdca, tak ako on. Život to nie je len o rozprávaní. Služba, ochota a obeta, vzájomné rešpektovanie. Aj to treba prinášať. A v tom sne sme si to preukazovali, boli šťastní. Nemenili sme chod sveta, len ten náš. Od seba k druhým :)
A vôbec neviem, kto to bol. Srdco mi od šťastia šlo vybuchnúť.
Keď som cítila, že sa preberám, snažila som sa ešte spať, ešte vidieť jeho tvár. Ešte tam ležať a .. ale je to, ako keď sa končí kniha, ktorú čítate, a nechcete, aby skončila, odďalujete to čítaním inej, ale aj tak sa vrátite, aby ste ju dočítali, lebo ako všetko aj sny, aj život je konečné. A aj keď to všetko rôzne odďalujeme, príde KONIEC.
Včera o tom spieval pán Kňažko "nevravím, že čas všetko vzal", ako každý piatok. Rada som sa dívala na Farkaša, Geišberga, srdeční ľudia, ktorí nás doma rozosmiali. Rada sa na nich dívam aj v divadle. Mám rada umenie. To prepojenie umenia a života.
Pozerela som film o láske, o láske, ktorú sa snažil priniesť Mahatma Gándhi. Nakonci mi bolo do plaču, ale neplakala som. Lebo on žil skutočný život. A čo môže byť viac?
Dnes svietilo sluníčko do mojej izby cez žalúzie a robili sa obrázky na stenách. Musím si to užívať len z postele, lebo som ešte chorá, ale tak sa teším, až vyskočím, keď budem poletovať po svete a pôjdem do knižnice po knihu R. Rollanda o Dobrom človeku, čo ešte žije. Cez okno vidím, ako letí vtáčik. Ako sa krúti svet, prechádzajú ľudia a na mňa sa cerí učenie. A ja sa musím tešiť, lebo ... žijem život! Lebo... "SVET KRáSNY BýVAL"
A KRáSNYM JE.
Komentáre
tak si ešte poležkaj