V noci som sa často budila, v poslednej dobe mi nie je dobre, a nie som z toho nadšená, ale nemôžem to ovplyvniť.. Dnes som extrémne dlho robila všetko, čo sa len dalo, dlho som si umývala zuby, dlho som pila čaj, dlho čakala na autobus, dlho .. ale mohla som, pretože škola ma nečakala, a cítila som uľavu, mám pocit, že na mňa teraz nejako veci padajú a ja nemám čas (neznášam tieto dve slová) povedať ani au... Cesta na Kramáre nebola dlhá, až na moje prešlapy, pre ktoré som sa musela vrátiť domov a behom som zvládla 15 minútovú trasu za päť, bola som na seba hrdá:)
Zabudla som si dôležité veci pre doktorku, na ceste som stretla susedku, usmiali a povedali si ahoj, a naše kroky pokračovali iným smerom.
Nastúpila som na iný trolejbus. Na jednej zo zastávok nastúpil chlapec a dievča, čo predtým sedelo niekde vzadšie poskočilo a pribehlo k nemu. Viedli nesmelý rozhovor, asi čerstvý pár. Pozerali na seba nežne, počúvali sa a usmievali, dievča ho pohladilo po líci a jeho úsmev žiaril, neboli to žiadni pubertáci, mohli mať okolo 25. A obaja veľmi sympatickí. Hodili sa k sebe a celú cestu spolu rozprávali, niekedy som si aj kvôli nim stĺmila empétri, ale nepočula som v hukote trolejov. Potom som nastúpila do ďalšieho, bolo tam dievča, ktoré stále sledovalo zem, vyzerala smutne. Babička na mňa kukla a ja som na ňu reagovala úsmevom, žiadna odozva. Sú smutní, je jeseň a kopa starostí. Mladík číta knihu a prstami klepe v rytme.
V ordinácii som nečakala tak dlho, aj keď ja som mala pocit, že sa dlho učím to, čo už viem.. Tak som si opakovala dlho a dlho, až kým som neprišla k dotkorke a neporozprávali sa. Mrzí ma, čo sa teraz deje, aké mám výsledky, ako nemám čas, a ako veľmi mám chute k jedlu a menej k športu.. Je tak ťažké byť disciplínovaným a dobrým v živote. Myslím zdravotne. Pri predstave na budúcnosť nemáte na výber, snažíte sa, alebo ak nie, tak nemyslíte. Mňa občas bolí hlava z myšlienok a zo snahy, a potom neúspech.. toť život, ale niekedy aj sluníčko vyjde a je všetkým hej!
Doma som šla s maminkou na obed, len tak sme sa rozprávali. Dala som si pikantný šalát a dlho zaháňala tú chuť. Zastavili sme sa v lekárni, mamka sa rozprávala so známou a ja som s novými zubnými kartáčkami a kvapkami do nosa, utekala domov. Prečítala si posledné poznámky z ekonomiky, prečítala nejaké články na anglinu. A viedla monológy o rodine, kultúre a športe, samozrejme v angličtine, čo je pre mňa občas ťažké a niekedy neviem prepnúť, tak to bolo aj dnes na kurze, vypotila som totálne hovadiny, ale aspoň sme sa pobavili a deň sa skončil.
Teraz si sedím v izbe a teším sa na postieľku, na perinku, zajtra je ešte ďaleko. a noc bude dlhá, však dnes mi všetko dlho trvá:)
T.
Komentáre