Neucelenosť. Premýšľam o čase.
Dnes som sa opäť cítila byť väzňom vlastného tela. Pripadalo mi nefér, hlúpe a sebecké hľadieť do nemilých vecí, ktoré som dostala do života. Ale niekedy to príde, ľútosť a vtedy myslím na hranice márnivosti a na to, koľko človek unesie. A aké silné bedrá stvoril Boh.
Zo svojho okna - svojho sveta, vidím do druhého okna, do sveta úplne cudzieho dievčaťa, prechádza sa, v obrázku okna, hore - dole, občas si chytí hlavu.
A ja čítam, ako čínska cisárovna chcela, aby jej denník nikdy nikto nevidel, čítam, akých mal Exupéry rodičov a čo si myslí Peter Walsch od Woolfovej.
"A slnko ďalej praží. A človek ďalej prekonáva prekážky, život ďalej priratúva deň ku dňu."
L. urobím cestoviny s morca delou, rozprávame sa, smejeme. Stretnutia. Sú tak veľké, obohacujúce, a aj keď som pre nepozornosť trochu rozvarila špagety, bolo nám dobre. Pozerali sme BB. A ja som zachytávala ďalšie momenty a uvedomovala si, že mi teču slzy pre zobrazenie sveta, takého akého videl Fitzgerald vo svojom Benjaminovi, protikladovosť.
Včera bola S. smutná, keď sa usmiala, zaspávala. Držala som ju v náručí, voňala svojou voňou - bábätkovstvom. Neuveriteľne si vážim toho, čo je, čo prichádza a príde. "nikdy nevieš, čo ťa čaká" (Quennie)
Nemám náladu na učenie, iba by som si čítala, bola sama na posteli - opretá o horúci radiátor, láka ma cestovať fantáziou.
Pred pár dňami som sledovala oblohu a rozmýšľam o skutočnom poletovaní tým svetom. S druhými a k nim, pozerať sa na ich osudy, na príbehy, ktoré píšu nielen na papier. Žiť. Niekedy, keď nastúpim do autobusu, mám strašne neodolateľnú túžbu povedať: "dobrý deň" usmiať sa na cestujúcich. Neodolateľná túžba rozdať im to šťastie, čo je vo vzduchu, v rannom stavaní, vo vôni zubnej pasty a mätového čaja, v bozku mamke, v úsmeve malého dieťaťa, v pozdrave a v bytí.
Dnes som sa dozvedela, že Virginia patrila do bláznivo-niečoakohippisáckeho klubu a musím sa smiať. Všetci sme nejakí a mne sa to tak páči.
L. urobím cestoviny s morca delou, rozprávame sa, smejeme. Stretnutia. Sú tak veľké, obohacujúce, a aj keď som pre nepozornosť trochu rozvarila špagety, bolo nám dobre. Pozerali sme BB. A ja som zachytávala ďalšie momenty a uvedomovala si, že mi teču slzy pre zobrazenie sveta, takého akého videl Fitzgerald vo svojom Benjaminovi, protikladovosť.
Včera bola S. smutná, keď sa usmiala, zaspávala. Držala som ju v náručí, voňala svojou voňou - bábätkovstvom. Neuveriteľne si vážim toho, čo je, čo prichádza a príde. "nikdy nevieš, čo ťa čaká" (Quennie)
Nemám náladu na učenie, iba by som si čítala, bola sama na posteli - opretá o horúci radiátor, láka ma cestovať fantáziou.
Pred pár dňami som sledovala oblohu a rozmýšľam o skutočnom poletovaní tým svetom. S druhými a k nim, pozerať sa na ich osudy, na príbehy, ktoré píšu nielen na papier. Žiť. Niekedy, keď nastúpim do autobusu, mám strašne neodolateľnú túžbu povedať: "dobrý deň" usmiať sa na cestujúcich. Neodolateľná túžba rozdať im to šťastie, čo je vo vzduchu, v rannom stavaní, vo vôni zubnej pasty a mätového čaja, v bozku mamke, v úsmeve malého dieťaťa, v pozdrave a v bytí.
Dnes som sa dozvedela, že Virginia patrila do bláznivo-niečoakohippisáckeho klubu a musím sa smiať. Všetci sme nejakí a mne sa to tak páči.
" Bolo iba treba otvoriť oči,
no na viečkch ležala ťarcha - strach,
mäkkosť vzdialeností."
no na viečkch ležala ťarcha - strach,
mäkkosť vzdialeností."
Hodiny tikajú ďalej, čo my na to?
Komentáre
ako nadherne pises :)
kordelii
aa na svete je viac takych usmievajucich pomatancov, ako dobre:) to hra v nas prospech:) :)
pekny den:)
:((
"Nemám náladu na učenie, iba by som si čítala, bola sama na posteli - opretá o horúci radiátor, láka ma cestovať fantáziou." !!!!!!!!!!!!! uz par rokov sa nedari a ja tak tuzim, ci ten clovek vo mne? ci obaja? ci vlastne??? vlastne co? pripomenula si mi ze mrhame zivotom, mozno bolo cielom nieco ine, ale zaspamujem si este - velakrat si ublizujeme sami, tak napr ja pre moje snad ??postoje??, nieco skostnatelo, ale mam pocit, ze chory je tu niekto iny...a tak si beriem tento clanok za svoj :D som nevzdelany, aj to si mi pripomenula :) paci sa mi ked vie niekto davat vlastne myslienky, prepliest ich cudzimi a spravit z toho krasne citanicko...ktore vsak ja pochopim, az ked ponachadzam dalsich autorov..atd
pardon za chaoticky komentar