she said, 'fine'

Opatrne našľapovať, tak aby sa tá tenká vrstva nerozbila, neroztreskla ako ľad pod silným tlakom a hmotou. Tak našľapujem posledné dni.

To, čo v jednu chvíľku máte môže zajtra byť len spomienkou a na to celé dni myslím. Myslím aj na to, že všetko, čo je teraz pekným, môže byť potom nechteným, možno dokonca až takým, že sa to zhnusí. Nie pred očami niekoho iného, aj keď aj to ovplyvňuje, ale hlavne pred očami vlastnými, pred mojimi. Toho sa najviac bojím a tie chodníky predtým tak jasne a ostro viditeľné, dnes v hmlách hľadám.


strácať sa..


 v noci, pod ťažobou tmy a doliehania svedomia, mojich prenikavých do mozgu zarývajúcich myšlienok, si v prázdnote odčítavam počet výčitiek, ktoré teraz prichádzajú intenzívne a hlboko. a hľadám útechu. držím desiatok okolo palca. a držím ho celú noc, pretože tie slová, čo obsahuje ruženec, mi príde teraz najvystížnejšie, a do toho všetkého zahŕňam opustených, chorých, zaľúbených a stratených ľudí, pretože medzi nimi som súčasťou.

         



                  "Jako břímě, které nechci
                                     a dál nesu bez úspěchu,
                                                                 jako ptáci, ach tak lehcí,
                                                                                     lehčí člověčího dechu,
                                                                                                         jako první nadechnutí,
                                                                                     jak poslední probuzení,
                                                                jako noc, již mlčet nutí,
                                     jako láska, které není"   (JN)
                                                                                                                                                                                            





Čo je najkrajšie a najťažšie? uvedomiť si konečnosť všetkých okamžikov. a isť ruka v ruke s láskou.