Autobus. Pozorujem ľudí. Točíme vpravo, vľavo, ideme rovno. Jeden smer. Autobusová skupinka s cieľom, alebo? Je mi úzko, chcem vystúpiť, ísť opačne, ísť cestou, ktorú sivyberiem.
Vedieť žiť aj bez ľudí, bez pretvárky, viac sa neschovávať za slová: „ale všetci to tak robia.“ Ísť svojím spôsobom. Kráčať, keď ostatní chcú bežať, zostať, keď chcú pretekať. Správne sa rozhodnúť. Správne žiť.
Táto trasa to nie je to, čo som si chcela vybrať... už dosť.. kričím zvnútra, a srdce mi bije ako splašený kôň. Mám strach. Dospelosť.
Zajtra vstanem s túžbou po tom živote, ktorý tak milujem, ktorý je pre mňa v poslednej dobe tak ťažko dokázať žiť.
Komentáre
dokonale