Otvorila som si okno a chvilku som stála pri ňom. V mojej izbe bolo zrazu zima. Stalo sa to za malú chvílôčku, za pár minút. Obliekla som si ponožky, teplé, ráno to robievam...
Na druhom okne mi pristála straka, klope na okno, vystrem ruku, zvihne krídla a už je preč. Zvedavosť.
Svietilo mi slniečko do izby, a aj keď bola kosa, nechala som otvorené a znova si vliezla do postele s páperovou perinou, učila som sa, ale len chvilku. Rádio som si pustila, až keď som sa začala obliekať. Vytiahla som si blúzku s vestičkou a nové nohavice... Chcela som byť pekná. Slniečko stále svieti a viac a viac a ja cítim takú radosť. Prosto, že som vstala a že môžem kráčať dnešným dňom. Tou chvílkou, čo tu je.
Mama sa vrátila, mohla som s ňou byť len chvíľku, pretože sa ponáhľam, povieme si pár slov. A aj to, že sa určite stihneme rozlúčiť, ide totiž na týždenný výlet. S kamarátkou.. :)
V kostolíku je veľa známych, aj menej známych, na perách úsmevy, a v myšlienkach modlitby..
Kňaz z Indie, misionár z Afriky, rozpráva o živote, o živote pre druhých, o zmene, o obeti a láske, o tomto svete a o našich srdciach a rukách. Naša misia už začala... Teraz, predtým, je tu vždy. Šanca byť malým misionárom aj tu doma, aj v škole, na ulici, všade. Je to túžba srdca a drina - obeť. Je to LÁSKA.
Započúvala som sa do anglištiny, zrazu mi prišlo, že ho poznám. Zacítila som pokoj, radosť, túžbu.. A každý deň vstávať a začínať. Od seba. K druhým..
Sú tu ľudia, ktorých mám veľmi rada, a je tu priestor pre ticho, pre rozhovor k Bohu. Ticho. Na chvíľku od všetkého. Chvíľka v kostole.
Doma pomáham mamke zbaliť pár vecí, pripravím jej desiatu a je mi aj troška smutno. Je to zvláštne ju nemať doma. Jej úsmev a objatie. Láskavé slovo a správna kritika. Vždy keď je niekde preč, uvedomujem si, ako veľmi ju mám rada, a ako si zaslúži vďaku, úctu a lásku. Chvíľka smútku si zaspievala vo vnútri pri rozlučke a koniec. Zasmejeme sa na seba, zamávame a autobus je preč. Maminka je na dámskej jazde :)
K obedu si pustím dvd:) rozprávočku. Motivácia k ďalším krôčkom dňa:)
Poobede sa niekoľko hodín učím, preberám a rozoberám rôznych autorov a diela, históriu našej slovenskej literatúry. Večer sa pozriem na nemčinu, pozriem do telku,markíza, cnn, bbc, vh1 a nakoniec film +. Pozerala som na film. Hral tam RG a WR. Pekné, smutné, jesenné.
A zrazu je koniec dňa. Chviľka. Bodka.
Celý život je jedna veľká chviľka, ale skladá sa z tých malých, ktoré sú špeciálne a sú špeciálne práve teraz. Práve teraz, keď začínajú a keď už končia. Teším sa na ne, na každú z nich, a som rada za všetky, čo už boli. To čaro života. Ročné obdobia, veci, čo sú okolo, ľudia a farby, vône. Len na chvíľku sa zastavím a uvedomím si vo vnútri tú pieseň, čo hrá. Som šťastná. Poznám toto, tento pocit a to mi pre túto chvíľu stačí.
"ČAS NEMôžE KRíDLA VTáKOM VZIAŤ."
Komentáre